Malý Leonardo

Výtvarná s prvkami arteterapie – školský projekt zameraný na rozvoj kreativity, sebavedomia a práce s emóciami prostredníctvom umenia.

Verím, že vzdelávanie by nemalo byť len o známkach, vedomostiach a výkone. Myslím si, že rovnako dôležité je, aby deti rozvíjali svoju kreativitu, učili sa rozumieť svojim emóciám, budovali si zdravé sebavedomie a objavovali, kým vlastne sú.

Pretože každé dieťa v sebe nesie jedinečný potenciál, pohľad na svet a dary, ktoré môže raz ponúknuť ostatným. Myslím si, že našou úlohou ako spoločnosti nie je formovať deti podľa jednej šablóny, ale vytvárať prostredie, v ktorom môžu objavovať sami seba.

Práve z tejto myšlienky vznikol projekt Malý Leonardo- výtvarná s prvkami arteterapie, ktorému sa venujem štyri popoludnia v týždni priamo na školách.
Vytváram pre deti bezpečný priestor bez hodnotenia, kde hlavným hrdinom nie je dokonalý obraz, ale samotný proces tvorby, detské vnútro a rozhovor o tom, ako sa cítia, čo sa im podarilo, čo im tvorba priniesla.

Čomu sa s deťmi prostredníctvom umenia venujeme?

Spracovanie emócií: Učíme sa ventilovať stres, hnev či úzkosť cez farby, textúry a rôzne materiály. A niekedy prekonávať aj samého seba.
Budovanie sebavedomia: Každé dielo je správne, pretože odráža jedinečnosť dieťaťa. To ich učí dôverovať vlastným schopnostiam.
Digitálny detox a prítomný okamih: Na hodinách sa ponárame do čistej radosti z tvorenia „tu a teraz“.
Empatia: Učíme sa pozerať na veci očami druhých a ako slová dokážu na nás všetkých pôsobiť.
Spolupráca, rešpekt a vzťahy: Spoločné skupinové projekty učia deti rešpektu a hlbšiemu porozumeniu v kolektíve.
Prezentačné a komunikačné zručnosti: Deti prezentujú svoje dielo pred skupinou, konzultujú so spolužiakmi, zazívajú ich reakcie.
Rozvoj kreativity a odvaha skúšať nové veci: Hľadáme vlastné spôsoby vyjadrenia, skúšame nové postupy a učíme sa, že nie všetko musí byť dokonalé na prvýkrát.

Jednou z najkrajších častí tejto práce je sledovať, ako deti postupne nachádzajú odvahu začať rozprávať pred ostatnými, dokážu vyjadriť svoj názor, prezentujú svoje diela, začínajú hovoriť o tom, čo prežívajú. A zároveň sa učia počúvať druhých.

Myslím, že táto doba kladie veľmi veľa tlaku na všetkých, deti nevynímajúc. Preto aj vznikol tento projekt. Verím, že aj deti potrebujú priestor, kde môžu na chvíľu spomaliť, tvoriť bez porovnávania. Nesnažím sa deťom hovoriť, ako majú tvoriť. Skôr ich povzbudzujem, aby hľadali vlastné odpovede, skúšali a nebáli sa, že výsledok nebude dokonalý.

Mojím želaním nie je, aby si z každého stretnutia odniesli dokonalý výtvor. Oveľa viac mi záleží na tom, aby odchádzali s pocitom, že sú prijaté, že ich hlas má hodnotu a že môžu byť samy sebou.